Tradičná výroba kosy: Umenie, ktoré pretrvalo stáročia
Kosa vyzerá ako jednoduchý nástroj, no kým sa z kusu ocele stane čepeľ, ktorá dobre kosí a dá sa nakovať, prejde mnohými krokmi, pri ktorých rozhoduje skúsenosť ľudí vo výrobe. Pozrite sa, ako vzniká rakúska kosa.
Materiál: uhlíková oceľ
Základom je pásovina z uhlíkovej ocele. Od jej zloženia závisí, či kosa bude pevná, pružná a či udrží ostrie. Príliš tvrdá oceľ je krehká a pri nakovaní môže praskať – viac o tom v článku Prečo nepredávame lacné kosy.
Polotovar, pätica a tŕň
Z pásoviny sa vysekne polotovar kosy a skráti sa na požadovanú dĺžku. Potom sa ohne pätica a vytvaruje tŕň, ktorým sa kosa uchytí na kosisko. Od tohto kroku závisí, pod akým uhlom bude kosa na kosisku sedieť – teda zatvorenie a položenie kosy.
Nahrievanie a rozširovanie
Polotovar sa nahreje na približne 1200 °C, pri ktorých je oceľ tvárna. Rozširovač ho potom pod bucharom postupne roztiahne do šírky a hrúbky čepele. Tu sa rozhoduje, aká tenká a rovnomerná bude kosa.
Rebro a vyklenutie čepele
Po roztiahnutí sa na kose vytvorí rebro, ktoré čepeľ spevňuje. Potom sa čepeľ mierne vyklenie (bombíruje), podobne ako trup lode. Vďaka tomu je tuhšia a lepšie odoláva namáhaniu pri kosení.
Spevňovanie a leštenie
V ďalších krokoch sa čepeľ spevňuje a leští. Drobné vyrazené štruktúry na čepeli, ktoré na rakúskych kosách vidíte, zvyšujú jej odolnosť.
Naklepanie ostria
Predposledným krokom je naklepanie ostria. Skúsený pracovník ho naklepe rovnomerne po celej dĺžke.
Richter – kontrola kvality
Na konci prejde každá kosa rukami „richtera“. Skontroluje rovnomernosť čepele a doladí prípadné nepresnosti.
Ochranný náter
Na pätu kosy sa nanesie ochranný náter a celá čepeľ sa pokryje lakom proti korózii, aby kosa nehrdzavela na ceste k zákazníkovi. Pred prvým nakovaním treba lak z ostria odstrániť – postup nájdete v návode Nakovanie (naklepanie) kosy.
Takto vyrobené kosy Schröckenfux nájdete v kategórii rakúske kosy.
